Navždy budem s tebou 7

14. října 2008 v 19:06 | Miharo |  Navždy budem z tebou
Tak pokračovanie, a chcela by som sa vám ospravedlniť že vždy musíte čakať tak dlho na nový diel najme tohto príbehu ale snaží sa to písať čo najkvalitnejšie najme túto poviedku a už podľa vašich komentárov sa snažim stále viad takže dúfam že mi to odpustíte...

Ino bahala po celej triede modzi žiakmi ale jedného nemohla nájsť / Ino je učitaľka v akadémií aby ste vedeli/
,,deti len mi nehovorte že ste ho nevideli" ale ani jeden z detí neodpovedal a Ino sa naštvala ,,tak fajn keď mi nepoviete kde je tak vás nepustím domov" ale v tom zazvonilo a všetky deti sa vyparili preč. Ino iba pogúľala očami a ďalej hľadal svojho nezbedného peťročného žiaka ktorý sa vyparí vtedy kedy sa mu zachce. Dokonca jej prišla pomocť aj druhá učiteľka / neviem kto v mojom príbehu nebude znázorňvať nijakú doležitú úlohu nazvem ju Kita/ a jedna ho hľadala dnu a druhá vonku
,,tak kde može byť?" spýtala sa Kita
,,to neviem ale keď sa to dozvie Sakura tak to bude riadný problém, musíme ho násť skor ako po ňho príde Naruto, choď sa ešte raz pozrieť vonku ja to tu ešte raz prehľadám" a obidve sa pustili do hľadania
Sakura kráčala chodnou a vkročila do triedy ktorá bola úplne prázdna
,,halo je tu niekto?" ozvala sa a z pod lavice Ino vytrčila hlavu
,,Sa-Sakura čo tu robíš?"
,,no čo asi prišla som po svojeho syna"
,,čo ty a kde je Naruto? veď obyčajne po neho chodí on"
,,ale nepripoínaj mi to veď aj sa tak pre to cítim dosť trápne že poriadne nemám čas na svojeho syna lebo som hlavná lekárka v nemocnici, tak kde je?"
,,no on je...vieš on.."
,,Ino lezie to z teba ako chlpatej deky no tak kde?"
,,no vieš...on je .....vonku"
,,kde vonku? alebo vieš čo nechaj tak ja si ho nájdem a pojdeme domov, tak ahoj" a už sa otočila preč ale Ino ju zastavila
,,NIE!!!! " Sakura sa zľakla
,,čo nie?"
,, no vieš už sme si dlho nevyšli ani nepokecali ako kamošky a tak"
,,Ino dnes som si zobrala voľno kvoli svojmu synovi, prepáč ale ja už idem"
,,ale no tak Sakura" a začala sa rozkecávať ale v tom tam vtrhol Naruto zo slovami
,,Sakura Waytt zmizol" a Sakura a Ino iba vypúlili oči
,,čo ako to že zmizol?"
,,neboj sa Sakura mi ho nájdeme konečne ako vždy keď utečie"
,,čo? koľko krát už ušiel?"
,,no veľa.." ale Naruta prerušila Ino
,,ale no tak Sakura neber to vážne" a Sakura sa iba zachmúrila
,,koľko krát už takto ušiel?"
,,no veľa krát" ozvala sa nakonniec Ino
,,a prečo ste mi to nepovedali?"
,,no lebo Ino sa bála že ju zabiješ ale neboj sa ja ho nájdem nemusíš ho hľadať ja som hneď speť aj z Wayttom" a už sa vybral na cestu ale Sakura ho zastavila
,,počkaj Naruto ja viem kde je"
,,čo ako to?"
,,už ho nemusíte hľadať možete ísť domov ja to z ním vybavím" a odišla preč.
Sakura kráčala smerom na citorín. Ako tak kráčala medzi ponníkmi pocítila strach o svohjo syna aký ešte nikdy predtým nepocítila, keď predstavila že tadiaľto chodí každý deň a tp úplne sám. Keď v tom ho zbadala. stál nad ponníkom jeho otca a pozeral sa na ten studený kameň, bol taký malý a prežíval takú bolesť. Vždy chcel vidieť svojho otca ale nanajvíš kde ho videla bola fotografia. Sakura k nemu pristúpila a tatiež sa začala pozerať na ten studený kameň z nápisom Sasuke uchiha. Nakoniec sa predsa len ozvala
,,prečo utekáš?"
,,mal som pocit že na mňa ocko kričí, chcel som hho vidieť"
,,zlatko je mi to ľúto ale ocko na teba nemohol kričať"
,,ja viem" a sklonil svoju hlavičku ešte nižšie a z jeho mjalých očí mu vyhrkli slzy. Sakura sa na neho pozrela a objala ho
,,je mi to ľúto miláčik nemala som ti to povedať"
,,sľúbila si mi že mi nebudeš klamať ale pravda niekedy naozaj bolí"
,,ach Waytt, neviem čo ti má na to odpovedať si naozaj múdry a.."
,,čo mám z toho že som múdry keď mu to nemožem ukázať?"
,,tak to ukáž mne" a usmiala sa na ňho čo jej Waytt opetoval ,,tak dobre pojdeme domov lebo dovolenku mám iba málokedy dobre?" a obaja sa vybrali spoločne domov.
Večer keď si šla Sakura ľahnúť prišiel k nej Waytt
,,možem ísť k tebe?"
,,nie si na to už veľký? veď si to včera hovoril nie?"
,,no áno ale to.."
,,poď ku mne" a Waytt sa jej vrhol do náručia a tak spolu zaspali.
Sakura sa strhla zo sna, snívali sa jej o smrti Sasukeho, poslednú dobu sa jej to snívali každú noc, boli to pre ňu muky. Pozrela sa na Waytta ale on tam nebol, zľakla sa vobec nepočula žeby odišiel, tak sa šla pozrieť do jeho izby ale ani tam nebol. Hľadala ho všade na poschodí, keď v tom začula na prízemi iejaký šum, zišla dole a to čo tam uvidel jej virazilo dych
Sasuke vozil Waytta po celej izbe a Waytt sa usmieval k uch a k uchu tak ako málokedy. Pozerala sa na nich a hlboko dýchala nevedela sa ani pohnúť, nevedela čo si má o tom myslieť iba tam stála a pozerala na nich, keď v tom sa na ňu Sasuke otočil spolu z Wayttom na pleciach, boli rovnaký ako keby si vypadli z oka, až vtedy si uvedomila ako veľmi ľúbi svojho syna. Sasuke sa k nej chcel ozvať ale v tom otvorila oči/znova chúďa/ a hneď sa pozrela na Waytta slatko spinkal a zdalo sa že sa usmieva, zrejme sa mu sníva z otcom lebo takto sa usmieva iba keď mu hovorí o jeho otcovi...a vtedy jej to došlo.
Mohlo byť to čo videla Wayttou sen?
Tak dúfam že páčilo, prosím komentíky..
<![CDATA[//><!]]>

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 kumiku kumiku | Web | 16. října 2008 v 16:46 | Reagovat

krasny pribeh fakt kawai XD

2 Ania-Chi Ania-Chi | E-mail | Web | 4. května 2009 v 12:15 | Reagovat

krasne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama